Spoločenské predpoklady
Telesné predpoklady
Psychické predpoklady
Ak budeme dieťa vychovávať podľa sloganu "bezstarostné detstvo", teda detstvo bez zodpovednosti za splnenie jednoduchých úloh, dosiahneme u dieťa nechuť ku akejkoľvek činnosti, ktorá sa podobá práci. Školu dieťa bude nenávidieť, pretože sa v nej od dieťaťa čosi vyžaduje. Domáce úlohy budú každodenným trápením - dieťa nepochopí, že odrazu niečo musí urobiť.
Dieťaťu treba dávať jednoduché úlohy od malička, dodajú dieťaťu pocit zodpovednosti. Pre prvé krôčiky k ľahkému učeniu sa, dávajme dieťaťu jednoduché úlohy, pri ktorých sa musí naučiť čosi naspamäť. Vymýšľajme dieťaťu tvorivé úlohy a hry, odmenou nám bude, že si školu obľúbi a nebude preňho čímsi úplne novým a ťažko zvládnuteľným.
Pre úspešný nástup dieťaťa do školy je dôležitý určitý stupeň celkového vývinu, ktorý mu umožní bez väčších ťažkostí vykonávať školské povinnosti a zúčastňovať sa na spoločnom vyučovaní. Tento požadovaný stupeň vývinu zahŕňame pod pojem zrelosť na školu alebo aj školská pripravenosť. V prípade školskej zrelosti ide dnes viac než o vedomosti a rozumovú úroveň, práve o biologickú zrelosť nervového systému, ktorá podmieňuje schopnosť sústrediť sa, pracovnú vytrvalosť, kontrolu impulzívnosti, mieru pohyblivosti a vyspelosť jemnej motoriky. Školská pripravenosť je komplexný jav, ktorý sa týka telesnej, rozumovej, citovej a sociálnej vyspelosti. Významným faktorom je aj stupeň podnetnosti výchovného prostredia.
V telesnej oblasti je to dobrý zdravotný stav bez zvýšenej chorobnosti, nastáva zmena telesných proporcií (telo je štíhlejšie, predlžujú sa končatiny, postava stráca "detský tvar"). Zlepšuje sa koordinácia pohybov pri ovládaní celého tela, zvlášť svalov ruky, ktoré sú nevyhnutné pri písaní. Dieťa už uprednostňuje jednu z rúk. Mimika tváre sa stáva kontrolovanejšou.
V rozumovej oblasti - má určitú úroveň informovanosti o okolitom svete, zaujíma sa o dianie, kladie otázky prečo, začína si uvedomovať súvislosti, vie už vystihnúť podstatné znaky a vzťahy medzi javmi, rozvíja sa logické myslenie a schopnosť zapamätania (pamätá si básničky a riekanky). Vydrží sústredene vnímať dej príbehu a plynulo ho prerozprávať. Vyjadruje sa v 5- až 6-slovných vetách, slovník obsahuje asi 2 500 až 3 000 slov popri čistej a zreteľnej výslovnosti. Pozná základné farby, rozlišuje geometrické tvary, s pomocou názoru sčíta a odčíta do päť, vie určiť poradie, orientuje sa v priestore, vie, kde je vpravo, vľavo, hore, dolu. Prejavuje spontánny záujem o písmená a číslice.
Jedným z najvýznamnejších predpokladov školskej úspešnosti je vyspelosť voľného kresebného a grafomotorického prejavu. Dieťa by malo vedieť obkresliť rôzne tvary podľa predlohy, ťahy kresby sú plynulé, svalstvo ruky pri práci je uvoľnené, so správnym úchopom ceruzky (pri kreslení je zapojených až 500 svalov z celého tela).
V citovej oblasti - dokáže lepšie potlačiť prejavy hnevu, zlosti pri stretnutí sa s prekážkou, vyrovnať sa s prehrou, drobným neúspechom, ovládnuť náladovosť, hravosť, počkať s uspokojením svojich prianí. Je už schopné odlúčiť sa na istý čas od členov rodiny a vytvoriť si vzťahy k autoritám a rovesníkom.
V sociálnej oblasti - v kolektíve detí sa cíti dobre, vie sa podeliť, prispôsobiť skupinovým normám a pravidlám hier, uznáva dospelú autoritu. Dobre zvláda sebaobsluhu, napríklad pri zapínaní gombíkov, zaväzovaní šnúrok, jedení príborom, toaletných úkonoch.
Pre úspešnosť dieťaťa vo výchovno-vzdelávacom procese má veľký význam aj pracovná spôsobilosť. Rozumieme ňou túžbu dieťaťa po nových poznatkoch, radosť z úspešného riešenia úloh, ovládnutie túžby po pohybe, odolnosť voči rušivým vplyvom a únave. Schopnosť zvládnuť prechod od hry k zámernej vôľovej činnosti s konkrétnym cieľom, ktorú od neho požaduje dospelý. Súvisí s krátkodobou i dlhodobou výdržou pozornosti, u "predškoláka" by to malo byť asi 15 až 20 minút.
Neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, či by dieťa malo vedieť už pred nástupom do školy čítať alebo písať. Záleží na celkovom vývine dieťaťa. Často to pedagógovia nepovažujú za výhodné. Na druhej strane, keď dieťa javí spontánny záujem o čítanie, písanie, je potrebné tento záujem uspokojovať.
Samotný rodič, ako aj okolie rodiny si môžu všimnúť nielen problematické oblasti, ale aj určitý druh nadania alebo schopnosti, v ktorých vyniká v porovnaní so svojimi rovesníkmi, a to aj napriek určitej možnej nerovnomernosti vo vývine. V takom prípade odporúčame poradiť sa so psychológom o vhodnosti jeho vzdelávania v škole pre nadané deti.
Dieťa dosiahlo školskú zrelosť vtedy, keď je schopné plniť nároky školy zo všetkých stránok, bez väčšej námahy a nadmerného vypätia svojich síl, a pritom podáva výkony primerané svojim schopnostiam.