V súčasnosti nájdeme množstvo titulov zaoberajúcich sa výtvarným prejavom u deti predškolského veku. Vo svojej knihe sa ním bližšie zaoberá aj B. Šupšáková, ktorá uvádza, že detská kresba, grafický prejav a taktiež každá iná výtvarná práca je ontogeneticky aj historicky jeden z prvých spontánnych prejavov duševného života jedincov. Viaže sa na štruktúru osobnosti a jej aktuálny psychický stav. Pre dieťa je to teda istá forma tvorivej aktivity, ale i výpoveď o jeho vnútornom živote, cítení, prežívaní, myšlienkach, záujmoch.
Deti síce pristupujú ku kresleniu veľmi vážne, no ich činnosť často veľmi ľahko prechádza do spontánnej a tvorivej hry, pri ktorej kreatívne využívajú všetky dostupné výtvarné prostriedky. Ich výtvarný prejav vypovedá i o sociálnom prostredí, v ktorom dieťa žije, vrátane vplyvov výchovy a kultúry a teda aj celej jeho životnej histórii. Kresba, tvar a forma predstavujú priestorovú projekciu zážitku, pričom farba je skôr emočnou projekciou tvaru a formy kresby.
V detskej kresbe a maľbe sa odráža nielen umenie pozorovania, ale tiež hlboká citová súdržnosť s okolitým svetom. Obrázky veľa vypovedajú o psychickom stave dieťaťa. Sú preto často využívané k diagnostike porúch správania sa. Spontánna detská kresba nebýva presnou reprodukciou skutočnosti, ale mozaikou emócií, výrazom potláčaných pocitov, nezaradených dojmov, prejavom vnútornej nálady, radostí i obáv.
Rôznorodosť detskej kresby ovplyvňujú aj emočné vzťahy v rodine. V kresbe rodiny dieťaťa môžeme pozorovať viaceré psychologické faktory; ako sa dieťa cíti, aké emócie prežíva vo vzťahu k rodine, ktorí ľudia v jeho rodine sú pre neho tí najdôležitejší a podobne.
Dieťa pochádzajúce zo zdravého a usporiadaného rodinného prostredia kreslí členov rodiny v činnosti ktorá im zodpovedá, osoby objavujúce sa v jeho výtvarných prácach teda možno považovať za jemu najbližšie. Ak pochádza z konfliktného rodinného prostredia, zobrazuje postavy v konfliktných situáciách. Deprimované deti naopak vo svojej práci postavy rodinných členov do prostredia nezačlenia. Dá s teda predpokladať, že dieťa nemá vytvorený vzťah k rodinnému prostrediu. V prácach sa môžu vyskytovať aj agresívne motívy.
J.Pogády sa tiež zmeiňuje, že prostredníctvom detskej kresby môžeme zistiť úroveň rozumových schopností dieťaťa. Umožňuje nám pozorovať vedomé i nevedomé projekcie dieťaťa a upozorňuje nás na potrebu pátrať po niektorých psychických ochoreniach od neuróz až po psychózy.
Detská kresba je teda využívaná aj v diagnostike, na základe testov a pozorovaní detského výtvarného prejavu sa možno dozvedieť veľa poznatkov o detskej duši, jeho rodinnom prostredí, psychických problémoch i prípadných poruchách osobnosti.
Ako uvádza aj R.Davido z kresby sa tiež dozvedáme o vitalite a emocionálnom cítení dieťaťa, jeho aktivite a záujmoch. Dieťa pritom však odhaľuje i obsahy, o ktorých by sa mu inak nehovorilo ľahko, buď preto , že ešte nevie rozprávať alebo preto, že si svoj stav neuvedomuje, obsahy jeho mysle môžu byť podobne zastrené ako v sne, kde to ani jemu samému nie je jasné. Na vyjadrenie totiž používa obrazy a symboly, ktoré tak tlmia surovosť či naliehavosť obsahu zážitku. Kresba tak tomu, kto jej rozumie ponúka kľúč k pochopeniu rôznych zašifrovaných problémov dieťaťa.
Existuje množstvo literatúry a množstvo téz o vývine detskej kresby a jej štádiách. Okrem mnohých iných sa štúdiou vývoja vo svojich prácach zaoberal Geor Henri Luquet, Victor Löwenfeld, Jean Piaget a mnohí ďalší.
Rozsiahlejšie posudzujú vývoj detskej kresby autori príručky pre screening detskéj kresby, venujú sa popisu detskej kresby počas jej vývinu a rozdeľujú ho do niekoľkých vývojových stupňov:
0 – 1 rok
Dieťa reaguje na vizuálne stimuly reflexívne. Pastelku si dáva do úst a podobne, no ešte ňou nekreslí.
1 – 2 roky
Dieťa začne prvý krát čmárať približne vo veku 13 mesiacov. Sleduje pohyb pastelky. Ktorá zanecháva svoju stopu na papieri.
2 – 4 roky
Objavujú sa kruhy a postupne začínajú prevládať. Potom začne prevažovať jeden kruh, pod spontánne namaľovaným kruhom si dieťa predstavuje nejaký objekt. Svoj prvý grafický objekt nakresli obvykle niekedy medzi tretím až štvrtým rokom.
4 – 7 rokov
V tomto štádiu hovoríme o rozumovom realizme, dieťa kreslí vnútorný model, nie to čo naozaj vidí. Kresli zväčša to o čom vie, že to tam má byť. Často pritom vytvára priehľadné obrazy, ako napríklad postavy, ktoré je vidieť cez steny a iné predmety. V tomto veku sú detské kresby expresionistické a subjektívne.
Využitie výtvarnej výchovy v materskej škole formou edukačných aktivít je pre deti veľkým prínosom. Dieťa si tak osvojí grafomotorické návyky, rôzne techniky, prejavuje pozitívny vzťah k umeniu a taktiež prejavuje svoje momentálne pocity a nálady, ktoré sa odzrkadľujú v každej výtvarnej práci dieťaťa.
Spracovala : Bc. Jana Lizáková
Použitá literatúra:
Šupšáková B.: Detský výtvarný prejav. 1.vyd. Bratislava: Digit, 2000
Doležalová J.: Rozvoj grafomotoriky v projektech. 1 vyd. Praha:Portál, 2010
POGÁDY, J. a kolektív: Detská kresba v diagnostike a v liečbe. Bratislava: SAP, 1993
Davido, R. : Kresba jako nástroj poznáni ditěte: Dětská kresba z pohledu psychologie.Praha: Portál 2008
Whitney-Peterson, L ; Hardin, M : Deti v tisni: Přiručka pro screening dětských kreseb.Praha:Triton, 2002.